Sila ktorá oddeľuje 1

15. července 2008 v 11:42 | Ja |  Na pokračovanie
no tak moja poviedka je o HP

SILA KTORÁ ODDEĽUJE
I. kapitola
Slnko vychádza a slnko zapadá. Voda sa vyparuje a opäť vracia späť. Láska prichádza a láska mizne. Je to kolobeh, ktorý neovplyvníme...
***
Nádherné ráno... pomyslel si Harry. Slnko, vzduch, krása... Jagajúce sa lúče osvetľovali múry rokfortu a vytvárali na ňom úžasnú svetelnú hru. Bolo to krásne. Rokfort hrajúci toľkými farbami... Harry toto všetko pozoroval s úžasom a neopísateľným pocitom šťastia.
Všetko však prerušil koč, ktorý okolo neho prešiel. Harry sa len len stihol uhnúť. Nechápal čo sa to deje. Prečo teraz prichádzal koč? A koho viezol?
"Je to divné... ráno som videl koč ako kohosi vezie..." povedal Harry zamyslene.
"Ron počúvaš ma vôbec?" obrátil sa k nemu nahnevane, pretože Ron, napchávajúci sa raňajkami, ho zjavne nepočúval.
"Čo si hovoril?" otočil sa k nemu Ron s plnými ústami.
"Och... ako nechutné!" Hermiona znechutene odvrátila zrak.
"Čo sa deje "miláčik"?" zasmial sa Ron a vložil si do úst ďalší kus.
"Nevolaj ma tak! Dal si mi predsa kopačky!" skríkla Hermiona.
Všetky pohľady sa obrátili k nim. Ron trápne stíchol a rýchlo prehltol. Hermiona sa cez to zrejme ešte stále nepreniesla... pomyslel si a zhrozene od nej odvrátil zrak. Sršala z nej obrovská zloba a nenávisť.
"Tak,...." pokúšal sa Harry napraviť situáciu, no nič ho nenapadalo. Napokon v zúfalstve položil znovu tú istú otázku: "Nevieš kto mohol byť v tom koči?"
"Ja to viem. Som informovaná na rozdiel od niektorých, ktorý radšej ničia životy akoby mali robiť niečo poriadne!" zasyčala Hermiona a pristúpila k Harrymu.
"Viezli tam novú žiačku. Prestúpila k nám na školu. Je to síce nezvyklé, no má známosti. Ešte dnes ráno mala klobúk a dali ju do Chrabromilu. A samozrejme mne môžeš veriť, mám dobré zdroje, nie ako iní......" povrchne pozrela na Rona a so zdvihnutou hlavou odišla preč.
"Fuh...! A je to za mnou." Vydýchol si Ron a znovu sa pustil do jedla.
"Si nechutný, ako môžeš po tomto jesť?..." nechápavo sa zdvihol Harry a odišiel preč.
"Neviem čo proti mne všetci majú..." zamrmlal si popod nos Ron a ďalej, bez výčitiek svedomia, jedol.
***
"Dnes chcem ísť čo najskôr spať! To ti hovorím. Po celom dni by človek najradšej umrel..." zasmial sa Harry a ďalej pokračoval s Ronom cez chodbu ku schodom.
"to ti verím. Nejak sa mi to učenie vymyká kontrole." Vzdychol Ron a zastrčil si pramienok vlasov za ucho.
"Niečo mi hovor. Mne už sa to spod kontroly dávno vymyklo!" pritakal Harry.
Odrazu pocítil ako do kohosi vráža a potom už len zával kníh.
"Prepáč!" nervózne sa zohol Harry a začal pomáhať dievčaťu, do ktorého vrazil, zdvíhať spadnuté knihy.
"Nič sa nestalo." Trochu hanblivo sa pousmialo dievča a zdvihlo tvár.
Harry zastal. Akoby skamenel. Nedokázal už ďalej zbierať knihy. To čo videl bol zázrak. Ona.. bola tak nádherná! Tak krásna! Jej oči! Mala ich hlboké a tmavé ako uhoľ. Rovnako ako jej dlhé rovné vlasy, ktoré jej ako vodopád padali na plecia a odtiaľ splývali v dlhej rieke až ku pásu. Mala úplne súmernú tvár, dlhý rovný nos a úzke bledé pery.
"ehm... ja..." koktal Harry nervózne.
"Ty si tá nová?" spýtal sa napokon a rýchlo si napravil okuliare.
"Áno. Leja." Usmiala sa a zobrala ďalšiu knihu.
"ja... ja... Harry Potter... teší ma" koktal Harry a opäť si narovnal okuliare.
"Harry Potter? Ten slávny Harry Potter?" čudovalo sa dievča a v úžase si prezrela jeho čelo.
"Ty chceš vidieť jazvu však?" zasmial sa Harry keď videl, ako mu behá po čele zakrytom prameňmi vlasov.
"A môžem?" spýtala sa nesmelo Leja a sklopila hanblivý zrak.
"Samozrejme, žiaden problém." Usmial sa Harry a odsunul si tmavé vlasy, pod ktorými sa objavila jazva v tvare blesku.
"Úžasné! Fenomenálne!" usmiala sa Leja a prechádzala stále dookola očami po jeho jazve.
"Pozri, nechcem rušiť vaše spoločenské stretnutie, viem je to udalosť, ale ja chcem ísť dnes ešte aj spať, takže vieš kde ma nájdeš!" nahnevane sa vzdialil Ron a Harry s Lejou ostali na chodbe sami.
"Ehm.... tu. Nech sa páči." Podal jej Harry nemotorne knihy.
"ďakujem." Usmiala sa Leja a zobrala knihy. Dala sai ich na kopu a potom so všetkými vstala aby mohla ísť preč.
"Tak Ahoj. Tešilo ma.." usmiala sa Leja a pomaly sa začala vzďaľovať.
"Leja?!" vykríkol za ňou ešte Harry.
"Prosím?" otočila sa a nemotorne držala knihy.
"nechcela by si... ehm.... nechcel by si ísť zajtra von. Len tak sa prejsť? Ukážem ti okolie, teda ak ti ho už niekto neukázal, alebo ak sa ti nepáči, alebo ak nemáš zúijem, alebo ak nemáš rada prírodu ,alebo...." Leja jeho rozpaky prerušila so slovami: "veľmi rada,... Harry..." potom sa už otočil a odišla.
Harry tam ešte chvíľu v rozpakoch stál a napokon odišiel aj on.
***
"Leja je úžasná! Leja je nádherná! Leja je krásna! Leja je..."
"PRESTAŇ UŽ!" skríkol nervózne Ron a prerušil Harryho ospevovanie.
"Ale ty ju nepoznáš Ron! Ona je tak nádherná a úžasná a...."
"Poznáš iné slová ako nádherný a úžasný?" nervózne na neho pozrel Ron a ďalej písal niečo na pergamen.
"Pozri, ty ju nepoznáš, takže nevieš aká je. Videl si vôbec je nádhernú a úžasnú tvár?" rozplýval sa Harry.
"Nie nevidel som jej "nádhernú a úžasnú tvár"! stála chrbtom!" sarkasticky sa zasmial Ron.
"Tak potom si prišiel o veľa chlapče! Ona je tak..."
"Ja viem Harry, úžasná a nádherná. To je to čo chceš povedať." Smial sa ďalej Ron.
"Máš pravdu. Presne taká je! Úžasná a nádherná. Je tak úžasná a....." Harry si tie slová opakoval stále dookola až ho napokon Ron začal ignorovať a zahĺbil sa do písania.
***
Druhý deň už Harry čakal von, presne v dohodnutom čase, umytí, upravený a plný očakávaní.
"Ahoj!" ozval sa ten tajuplný zamatový hlas spoza Harryho chrbta.
Okamžite sa otočil. Stála tam. Krásna ako keď ju videl naposledy. Úžasná....
"Ahoj, Leja. Tak môžeme ísť?" spýtal sa trochu nervózne, no stále ako pravý gentleman.
"Samozrejme." Usmiala sa Leja a vykročila s Harrym vpred.
Po dôkladnom oboznámení s krajom, sa začal Harry s Lejou už len prechádzať po okolí.
"Je tu krásne." Pozerala sa na obzor Leja a nestačila žasnúť nad všetkým čo videla.
"Áno to je... Rokfort je najkrajšie miesto aké som kedy videl." Usmial sa Harry a zadíval sa do diaľky.
"vieš, niekedy by som chcel len tak chodiť po celom území Rokfortu a dýchať Rokfort, cítiť Rokfort, byť Rokfortom..." usmieval sa Harry.
"Hovoríš nádherne." Usmiala sa Leja.
Harry vedel, že v takejto chvíli a v jeho veku by ju už mal pobozkať, no on to zatiaľ ešte nedokázal. Stále bol príliš hanblivý. A tak sa len prechádzali ďalej.
"Poď ukážem ti ešte posledné miesto." Usmial sa v očakávaní Harry a šiel s Lejou k jednému zo stromov pred nimi. Mal v sebe veľkú tmavú dieru, pripomínajúcu akúsi noru.
"Daj tam ruku." Vyzval ju Harry.
Leja trochu bojazlivo dala ruku do diery. Odrazu čosi pocítila. Zobrala to a vytiahla. Bola to ruža. Krásna červená ruža...
"ďakujem Harry. Ale ja...." začala neisto Leja.
"Nemusíš nič hovoriť." Umlčal ju Harry. Určite je alergické na ruže. Pomyslel si trochu nahnevane.
"Asi by sme sa už mali vrátiť." Povedala napokon Leja a Harry chápavo prikývol.
***
O týždeň neskôr
"Hermiona, ona je tak úžasná! Je tak...!" rozplýval sa Harry.
"Pozri, myslím, že by si sa mal krotiť. Nemusí byť všetko vždy tak ako sa zdá. Čo ak má niekoho?" upozornila ho Hermiona.
"Prečo to hovoríš? Ty o niekom vieš?" strhol sa Harry.
"Ehmm.... pozri, len ti hovorím, aby si sa zbytočne so všetkým neunáhlil." Otočila sa Hermiona a odišla.
Čo tým mala na mysli? Koho by tu už len mohla Leja tak mať? A tak rýchlo? Pomyslel si Harry. Napokon však zahnal zlé myšlienky a ďalej premýšľal o Leje. Ani nepomyslel na nič ostatné...............
okracko nabuduce
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SailíQ SailíQ | E-mail | Web | 15. července 2008 v 19:30 | Reagovat

Jeeeeej!!! Supeeer!!! Už sa tešim na pokračovanie!

A vidim ze uz sa ti hento co si hovorila podarilo :)

2 Pansy Pansy | Web | 15. července 2008 v 21:17 | Reagovat

juu ked bude casu precitam!! Lebo uz len ten nazov ma zaujal!!

A btw v tej mojej novej poviedke pravdepodobne nepojde o pary ;D a par HG/DM? Ja som zasadne proti nemu lebo je ale uplne v rozpore so zakladmi originalu no v tamtej poviedke som fakt nemohla odolat!! :)

n

3 Pansy Pansy | Web | 15. července 2008 v 21:28 | Reagovat

whaa no uz som to precitala :D no a vies co?

Fakt nadherne pises!! :) ako fakt.. Klobuk hore!! :)

A to s tym je tak nadherna a uzasna.. No lol este teraz sa smejem!! :D a to ako ju pozval von a tie alebo  ak.. Alebo ak.. Alebo ak.. :D

pokracko!! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama